Mal som právo nevoliť

Autor: Ondrej Škvarenina | 14.3.2016 o 23:40 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  625x

Hybaj voliť! Musíš ísť voliť! Jak, že nemáš koho voliť! Aj keď vo voľbách volí 6 z 10 Slovákov, za môj názor ma vždy zvozilo 10 z 10 Slovákov... 

Nemyslím si, že som perfekcionista. Od politickej strany vyžadjem, aby splnila pár kritérií. Pred voľbami som, však, nevedel nájsť stranu, ktorá by moje 4 nekomplikované kritériá spĺňa.

Prvým kritériom sú hodnoty. Hodnoty politickej strany musia byť z veľkej časti aj mojimi hodnotami. Ťažko sa teda identifikujem zo stranou pána Kotlebu, ale aj pána Danka. Veľké turbluencie nastali v súvislosti s predloženým zákonom o trestnom stíhaní žien za umelé oplodnenie, do ktorého sa zapojili poslanci zo strany KDH, OĽANO-NOVA, ale aj aj zo SMERu. Chcem veľa, keď nechcem zvoliť stranu, ktorá môj hlas využije na mandát kandidáta, ktorý podporí stredoveký zákon, silno protirečiaci mojim hodnotám? Môj hlas pre stranu je aj mojou zodpovednosťou za tú stranu a za jej rozhodnutia. Ja nechcem niesť spoluzodpovednosť za stredoveké zákony. Hodnoty sú pre mňa úplne kľúčové a veľa strán ďaleko prešlo čiaru prípustného.

Hovoriac o tom, čo je prípustné, kritériom číslo dva bolo, že strana, ktorú budem voliť, nesmie byť SMER a spolupracovať so SMERom. Nie som si istý, či bola voľba tohto kritéria vhodná. Mal som však dojem, že spolupracovať so stranou, ktorá tak veľmi poškodila Slovensko, je zavrhnutiahodné.

Kritérium číslo tri bolo skôr pragmatické – zvoliteľnosť. Napríklad, aj keď sa moje názory celkom zhodujú so stranou SKOK, radšej dám svoj hlas niekomu menej dokonalému, kto však tento hlas dokáže premeniť na mandát.

Po vyhodnotení kritéria číslo štyri, som mal pocit, že ma slovenská politická scéna sklamala. Chcel som totiž voliť stranu, ktorá podporuje utečencov a nestrhla sa hromadným plašením voličov. SMER strašil a opozícia mu to posvätila. Keď som počul Richarda Sulíka,  ako demagogicky očierňuje utečencov, tak som mal veľké pochybnosti o tom, čo by robili iní lídri, keby boli na Ficovom mieste. Slováci sa báli a úloha politikov bola jednoduchá: využiť svoje verejné postavenie a vplyv a nešíriť prehnaný strach. Opak bol pravdou. Mali sme sa zastať utečencov a nie nechať Slovákov v Gabčíkove myslieť si, že utečenci odpália priehradu. Opäť som bol veľmi sklamaný zo strán ako takých.

V podstate, chcel som voliť stranu, ktorá  bazálnú etiku netrestať umelé oplodnenie, stranu, ktorá nebude v koalícii so SMERom, stranu, ktorá len „nezhltne“ môj hlas a stranu, ktorá mala dosť ľudkosti na to, aby nestrašila ľudí a nešírila nenávisť.

Našiel som? Nenašiel. Nemyslím si, že moje kritériá boli tak prísne, no myslím si, že ich nesplnenie bolo natoľko závažné, že som bol rozhodnutý nevoliť.

Napriek všetkému som volil. Volil som menšie zlo. Povedal som si, že napriek tomu, že ma súčasné slovenské politické strany sklamali, tak SMER ma vytočil dosť na to, aby som odložil svoje kritériá a podielal sa na tom, aby už nebol viac pri moci.

Ak voličove kritériá nespĺňa žiadna strana a on nechce voliť menšie zlo, mal právo nevoliť. Mal ho. Mali sme ho. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?